Albania: European forgotten paradise
Šok. Nie až taký veľký ale predsa. To sa stalo, keď mi naši oznámili, že ideme na dovolenku do Albánska. Predsa len hlavné mesto je Tirana. A to som si v škole zapamätala vďaka tomu, že som si myslela, že tam niekoho týrajú. Ale mýlila som sa.
Bolo tam naozaj krásne. Krásna príroda a milí ľudia. Aj keď ako sa tam naozaj žije by som videla až vo vnútrozemí. Aj tu na pobreží (konkrétne blízko prístavného mesta Dürres) je vidieť, že s cestovným ruchom len začínajú. Hotely sú staré max. 3 roky. To sa ale o domoch v Albánsku povedať nedá. Áno, sú aj výnimky ale väčšinou nájdete časť rozostavanú a nedokončenú. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Jeden člen rodiny (väčšinou muž) odíde za prácou do zahraničia. Tam pracuje a peniaze posiela rodine. Tá si časť odloží, časť dá zas potom na stavbu domu. (ešte je tu jedna možnosť a to, že za rozostavané domy neplatia dane :) ) A to sa mi na Albáncoch páči. To, že aj keď odídu, nezabudnú na rodinu a starajú sa o ňu a zabezpečujú ju.
O Albánsku som sa učila ako o najchudobnejšej krajine Európy. To o niektorých ľuďoch platí. Keď sme boli na výlete v spomínanom meste Dürresi, bolo tam dosť žobrákov. Niektorí sedeli na zemi, iní za vami chodili a nemohli ste sa ich striasť. A žobrali nielen dospelí ale aj deti.
Spomínaná myšlienka o najchudobnejšej krajine mi bola z časti potvrdená a z časti vyvrátená. Niektorí domáci totiž jazdili na džípoch, kabrioletoch a podobných drahých autách.
Väčšina Albáncov je moslimov. Aj keď polovica z nich nikdy v mešite nebola, hlásia k tomuto náboženstvu kvôli predkom. A ešte jedna zaujímavosť= kresťania, židia aj moslimovia sú v Albánsku pochovávaný na spoločnom cintoríne.
Čo sa týka nočného života, ten tu moc nehľadajte. Albánsko je ideálnejšie pre rodiny s deťmi či dôchodcov. Ak sa chcete ísť niekam zabaviť musíte si nájsť danú štvrť. O potraviny tu nie je núdza, markety a malé rodinné potraviny tu nájdete na každom rohu.
So suvenírmi to bol väčší problém. Žiadne obchody so suvenírmi sme v okolí hotela nenašli. Na pláži síce boli ,,jazdiace obchodíky" (jazdiace preto, lebo boli na motorkách a obchodníci sa skoro každé dve hodiny premiestňovali z jednej pláže na druhú) ale tovarom to boli skôr hračky do vody a osušky. Aj keď v tých niektorý to boli aj okuliare a náramky.
Ceny tu vôbec nie sú vysoké. Všetko je tu lacnejšie. Pizza tu stojí okolo 2,50 eur. Odporúča sa tu platiť ich menou(leke). Zoberú aj euro ale je dosť možné, že vám nebudú môcť vydať.
O Albánsku som sa učila ako o najchudobnejšej krajine Európy. To o niektorých ľuďoch platí. Keď sme boli na výlete v spomínanom meste Dürresi, bolo tam dosť žobrákov. Niektorí sedeli na zemi, iní za vami chodili a nemohli ste sa ich striasť. A žobrali nielen dospelí ale aj deti.
Spomínaná myšlienka o najchudobnejšej krajine mi bola z časti potvrdená a z časti vyvrátená. Niektorí domáci totiž jazdili na džípoch, kabrioletoch a podobných drahých autách.
Väčšina Albáncov je moslimov. Aj keď polovica z nich nikdy v mešite nebola, hlásia k tomuto náboženstvu kvôli predkom. A ešte jedna zaujímavosť= kresťania, židia aj moslimovia sú v Albánsku pochovávaný na spoločnom cintoríne.
Čo sa týka nočného života, ten tu moc nehľadajte. Albánsko je ideálnejšie pre rodiny s deťmi či dôchodcov. Ak sa chcete ísť niekam zabaviť musíte si nájsť danú štvrť. O potraviny tu nie je núdza, markety a malé rodinné potraviny tu nájdete na každom rohu.
So suvenírmi to bol väčší problém. Žiadne obchody so suvenírmi sme v okolí hotela nenašli. Na pláži síce boli ,,jazdiace obchodíky" (jazdiace preto, lebo boli na motorkách a obchodníci sa skoro každé dve hodiny premiestňovali z jednej pláže na druhú) ale tovarom to boli skôr hračky do vody a osušky. Aj keď v tých niektorý to boli aj okuliare a náramky.
Ceny tu vôbec nie sú vysoké. Všetko je tu lacnejšie. Pizza tu stojí okolo 2,50 eur. Odporúča sa tu platiť ich menou(leke). Zoberú aj euro ale je dosť možné, že vám nebudú môcť vydať.
Pláž bola nádherná a more teplé. Piesok nádherne jemný a mušle na každom kroku. Pláž bola čistá a potvrdila nám to aj večerná prechádzka kde sme videli ako pláž čistia. O lehátka sme taktiež nemali núdzu. Vždy keď sme prišli nemali sme problém nájsť štyri ba dokonca sme si mohli ešte vyberať kde chceme.
Úžasné bolo, že pláž sa vám nezdala plná ale ani prázdna. Nebola tu hlava na hlave, ale ani úplne prázdno. To isté sa týkalo aj mora. Mala som pocit, že je naše súkromné :)
Úžasné bolo, že pláž sa vám nezdala plná ale ani prázdna. Nebola tu hlava na hlave, ale ani úplne prázdno. To isté sa týkalo aj mora. Mala som pocit, že je naše súkromné :)
Čo sa týka pamiatok, moc sme ich nenavštívili. Pozreli sme si mesto a k tomu najväčší amfiteáter na Balkánskom polostrove. Sprievodkyňa nám hovorila, že ľudia si myslia (a ja som si dovtedy myslela tiež), že amfiteátre sa využívajú na divadlo. To už skôr v dnešnej dobe. V minulosti sa využívali na gladiátorské zápasy. Videli sme kde boli bojovníci a zvieratá ,,ubytovaný" (proste kammenná pivnička) a časť sedenia. Žiaľ väčšinu amfiteátru nahradili domy. Ale aj tak to bol úžasný zážitok. Tá atmosféra. Dnes sa tento amfiteáter využíva na koncerty, divadlá a podobne.
Takže pocit z Albánska bol úžasný. Nie nadarmo sa mu hovorí zabudnutý raj Európy. Aj keď stále si ho neviem k ničomu priradiť lebo cítiť tam atmosféru viacerých krajín. Najmä Grécka. Ale Albánsko za navštívenie rozhodne stojí.
Ktovie možno aj vás očarí toľko ako mňa :)
Ktovie možno aj vás očarí toľko ako mňa :)